Je myslím dosť samozrejmé (až predurčené), že príde Malfoy. Mám neskutočnú chuť to, ani nie zmeniť, ako skôr to, čo najviac oddialiť :-) Napadajú ma rôzne varianty príchodu Nevillovej žaby, či situácie okolo možnostiach prievanu. Nechcem však z tohto príbehu spraviť paródiu. Možno niekedy inokedy ;-)
Trili a Saskya sú ľudia, ktorým chcem venovať poslednú časť tejto kapitoly. Vďaka za komentáre :-)
dadish
_____
Dvere ich kupé sa znova otvorili. So samoľúbym výrazom sa o ne oprel celkom pohľadný blondiak. Za ním postávali dve gorily s tupým pohľadom. Humusáčka je na odchode, pomyslel si Malfoy, ale nahlas vyslovil, "smrdí to tu muklami. To musí byť Potterova banda."
"Malfoy, už nie sme deti, tak sa tak nesprávaj," pokárala ho Hermiona.
Ten sa na ňu pohŕdavo zaškeril, ale nemal v pláne reagovať. Prišiel za Potterom, s ňou sa dohadovať nebude. Jeho plány mu však skazil sprevádzajúci ho trol, "čo si to dovoluješ, humusáčka?!" Hermiona naštvane mávla prútikom a bez slov zoslala na Crabba Petrificus. Posledný člen skupinky, Goyle, sa na ňu bez rozmylu vrhol. Ona znova mávla rukou s prútikom a aj on bol zasiahnutý rovnakým neverbálnym zaklínadlom.
Neodohralo sa to veľmi rýchlo, no nik iný nestihol reagovať. Boli zaskočení vývinom situácie. Malfoy pohliadol na svojich "strážcov" ležiacich na zemi a len pretočil očami. Blbci! Teraz som na to sám. Musím to spraviť, čo najrýchlejšie a hneď zdrhnúť. A táto Grangerka sa tu nemá, čo predvádzať. Hermiona naňho stále mierila. Jeden kútik úst mu vyletel hore, čím odpútal jej pozornosť, mávol ledobolo prútikom. Nie je jediná, čo zvláda neverbálnu mágiu. Jedným kúzlom ju odzbrojil a druhým posadil. V ľavej ruke krútil jej prútikom a čakal na Potterovu reakciu.
Harry zatínal ruky v päsť, ako sa snažil ovládnuť. Draco ho sledoval s pobavením. Už sa zdalo, že jeho rival vybuchne, keď ho Hermiona chytila za ruku. Harry na ňu pohliadol a videl v jej očiach tichú prosbu, v tých jeho bol prísľub. Nebudem reagovať. Malfoy je len fretka- toto pomyslenie mu vrátilo stratenú rovnováhu. Blondiak nasadil ľadovú masku, aby zakryl svoj narastajúci hnev.
Ron zatiaľ napäto vyčkával, bol pripravený sa kamoša v okamihu zastať, nechápal jeho pokoj.
"Malfoy, potrebuješ niečo?" Spýtal sa ho Chlapec-ktorý-prežil prehnane milým hlasom. V Dracovi to vrelo. Do Salazara! To je idiot!
"Vlastne áno," povedal aj on sladkým hlasom, "potrebujem poradiť s niečím, s čím máš ty prax." Po tomto prehlásení na neho všetci šokovane zazerali. Patrične si to vychutnával a zároveň naťahoval čas.
On už bol pripravený začať so svojim plánom, teraz potreboval, aby sa rozohnil Potter. Preto pokračoval, "zaujímalo by ma, ako niekoho zabiť a potom nezhniť v Azka..." Keď si myslel, že ho týmto vytočí, neskutočne sa zmýlil. Miesto neho vyskočili na nohy Weasleyovci a už sa k nemu rútili dva lúče svetla. Boli tak strašne blízko, že nemal šancu sa im vyhnúť. Vyčaril však štít, ktorý mu úspešne pomohol. Tváril sa, že ho zasiahli, a pri tom on sám poslal nepozorovateľnú kliatbu na svojho rivala, ktorý už tiež stál.
"To by stačilo," zamietla Hermiona blížiacu sa novú salvu kúzel. Zodvihla svoj prútik a trom Slizolinčanom zviazala ruky. "Už by sme naozaj mali ísť. Musíme zájsť do prefektského vozňa," povedala smerom k Ronovi. Ten prikývol, "a čo s nimi?" Prefektka sa otočila na Harryho, "necháme ich tu. Potom to oznámime Hagridovi. Harry, prosím ťa, nič nevyveď. Ignoruj ich, dobre?" Oslovený chvíľu váhal, vybral prútik a mieril nim na Malfoya, bol rozhodnutý. "Silencio," usmial sa na ňu, "teraz to už zvládnem."
Dvaja prefekti odišli. Zvyšok chrabromilčanov zostal v tichu sedieť.
Harry pozeral von oknom a rozmýšľal, aký bude tento rok. Luna čítala obrátené noviny a detsky pohupovala nohami. Neville bol ponorený do novej učebnice bylinkárstva. Crabe a Goyle proste ležali a neprišlo im to nijak divné. Aj tak nemali na práci nič zmysluplnejšie, než sprevádzať Draca, a ten tu ležal vedľa nich.
Tento ich "boss" bol so sebou nad mieru spokojný. Trochu mu prekážala momentálna spoločnosť a jeho bezmocný stav, ale pocit spokojnosti prevažoval. Veci sa trochu skomplikovali, ale započal svoj plán nenápadne. Teraz musí vyčkať. Neodvážil sa však plne venovať svojim myšlienkam. Predsa len, bol neozbrojený, dokonca- nehybný, čo znamenalo- bezbranný a vydaný napospas Potterovi . Nevedel sa rozhodnúť, čo z toho je horšie. Bol si až príliš vedomí, že nič nezmôže, ale pre istotu pozorne sledoval dianie okolo seba. Veď by sa mohol náhodou dozvedieť aj niečo zaujímavé.
Prítomný študenti však boli inteligentnejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Radšej, akoby mu mali omylom poskytnúť nejaké informácie, mlčali. Keď sa neprítomne ozvala blondýnka, "Harry?"
"Áno?" spýtal sa oslovený.
"Vieš, že ani Draco nevie o Iskrivých Bludičkách?"
"On ťa počuje, môžeš mu o nich povedať," navrhol okuliarnatý chlapec.
Ale dievčina len pokrútila hlavou, "to nie je moja úloha. Dozvie sa to, keď príde čas."
Draco s Harrym si na okamih pozerali do očí. Čiernovlasí rozmýšľal, prečo to načala, keď to nechce dokončiť. Blondiak sa snažil rozpamätať na niečo s takým názvom. Navzájom sa prebodávali pohľadmi a ani jeden nechcel ustúpiť.
Neville vzhliadol od rozčítaného textu, keď v kupé pocítil stúpajúce napätie. Nechcel, aby si Harry vyrobil problémy ešte pred začiatkom roka, preto sa pokúsil hustnúcu atmosféru odľahčiť, "tohtoročné bylinkárstvo vyzerá naozaj zaujímavo." Hneď si za to pripadal trápne. Neočakávane sa mu dostalo reakcie.
To sa Harry chytil jeho vety, ako topiaci slamky. "Mne sa najviac pozdáva preposledná kapitola," nadviazal.
"Tam som sa zatiaľ nedostal," odpovedal prekvapene Neville a nalistoval obsah, aby zistil, o čom sa pojednáva v závere knihy. Keď to našiel, oči mu radosťou zasvietili. V tejto oblasti bol doma, a keďže Harry to mal naštudované, zvyšok cesty strávili v pohodlnej debate.
Luna bola ponorená hlboko vo svojom svete. A Harry sa vypytoval Nevilla aj na ňu. Dovtedy o nej vedel totiž len, že je o rok mladšia a to, čo sa povrávalo- že nemá všetkých päť pohromade, že je blázon. Bola zvláštna, to je pravda, no nebola pomätená a Harry nie je z tých, čo odsudzuje ľudí podľa klebiet..
Spomeniem ešte posledného člena tohto zoskupenia- Ginny, Zvyšok cesty neprehovorila ani slovo. Dokonca ani nepočúvala prebiehajúci rozhovor. Ona totiž vôbec nevnímala svoje okolie. V poslednom čase sa jej to stávalo často. Prižmúrené oči, pohľad do ďaleka, na perách nehasnúci úsmev. Túlala sa vo svojich úvahách, ktoré patrili JEMU, jej Harrymu. Tento stav, jej ale nemožno vyčítať- bola zamilovaná.
Díky za věnování. Ráda čtu tvé kapitoly