Takže dnes pridávam aj druhú časť tejto kapitoly. Vyzerá to tak, že bude aj tretia časť, ale už určite nie dnes. Celá táto kapitola (t.j. každá jej časť) sa odohráva vo vlaku- poukazujem na to preto, že nie vždy je to z textu jasné.
Ešte chcem podotknúť, že sa nevyznám vo výklade snov, tak to berte s rezervou.
dadish
___
Hermiona vykročila ku dverám, keď sa tie otvorili.
Dnu nakukla strapatá Nevillova hlava. "Máte tu ešte miesto? S Lunou sme nenašli žiadne voľné kupé."
"Ahoj, môžete sa k nám pridať," povedala mierne sklamaná Hermiona.
"Nechcela si ísť skontrolovať vlak?" Čudoval sa Ron.
"Čo?" spýtala sa ona mierne zmätene.
"Vravela si, že ideš skontrolovať vlak," zopakoval jej.
"Áno, vlak," nasilu sa usmiala, "pôjdem neskôr." Vrátila sa na svoje miesto, aby k nim tí dvaja stojaci medzi dverami mohli vojsť.
"Počuj, Luna," snažil sa Harry zmeniť tému, "nevieš, čo majú spoločné Číňania, Egypťania a Francúzi s metlobalom? Ide o spojenie v minulosti i v tejto sezóne." Ginny si po tejto otázke dala ruku pred ústa v snahe nevyprsknúť smiechom. Ron s Hemionou mu venovali čudný pohľad a Neville nič nechápal. Zato Luna sa zahľadela Harryho smerom, avšak nepozerala priamo naňho. Nikto to nečakal, no ona mu s ľahkosťou v hlase odpovedala, "Harry, Iskrivé Bludičky majú vždy ťažký život. Nikdy sa nevzdávajú. Ale, čo ich nezabije, to ich posilní. Pamätaj na to." Luna sa záhadne a zároveň smutne usmievala. Neville bol ešte zmätenejši, než pred chvíľou a ostatní ho svojimi výrazmi nasledovali.
"O Iskrivých bludičkách som ešte nečítala," zamyslela sa Hermiona.
"Čím to asi bude?" ozval sa Ron, ale vyslúžil si len vyčítavý pohľad od Harryho. Síce nerozumel tomu, čo Luna hovorila, ale nemusia si ju za to doberať.
"Čo si robil na konci prázdnin u Siriusa? Bol si s ním?" šepla Hermiona k Harrymu.
"Šach- mat," vykríkol víťazne Ron.
"Veď, hej, však kedy si ty prehral, nie?" spýtala sa ho so smiechom mladšia sestra. Ron sa uškrnul a hrdo vypäl hruď.
"Tak o čom sa bavíte?" Víťaz šachovej partie sa pýtal celého kupé, ale keďže najnovší príchodzí čítali, otočil sa s otázkou na druhú stranu.
"Práve mi chcel Harry povedať, ako trávil prázdniny v Siriusovom dome," ozrejmila Hermiona.
"Tak rozprávaj, kámo," pobádal ho aj Ron, "a nehovor, že si sa nudil. Ja, mať tak celý dom iba pre seba..."
"Tak by si spravil čo?" spýtala sa ho rovnako ryšavá sestra.
"Ešte neviem, niečo by som vymyslel, možno sa nechám inšpirovať Harrym," odvetil a zasníval sa.
"Vážne sa necháš inšpirovať?" uškrnul sa Harry, "toto by som na teba netipoval."
"No tak, Harry, veď už ma nenapínaj. Jasné, že sa chcem inšpirovať, aspoň o tom budem snívať."
"Učil som sa," Harry premáhal smiech.
"Čo že si sa?" neveril Ron.
"Učil som sa. Takže som rád, že sa necháš inšpirovať," zelenookí chlapec sa usmieval od ucha k uchu.
"No, to je výborné," tešila sa hnedovláska, "aspoň jeden z vás konečne dostal rozum."
Harry si radšej nechal pre seba, že to nebolo z rozumu, ale z nudy. Nahlas povedal len, "nechcel by som mať teraz Ronove sny."
"Ani nehovor. Mne sa už aj tak sníva o knihách," zamumlal ryšavý chlapec.
"Naozaj?" potešila sa Hermiona.
"Naozaj, bojoval som proti nim a," Ron spravil menšiu odmlku, "vyhral som!"
Hnedovlasá dievčina len pretočila očami. "Ronald, s knihami nemáš bojovať, nemajú byť tvojimi súpermi. Mali by byť, ako tvoji priatelia. Muklovia hovoria, že kniha je najlepším priateľom človeka."
"Možno tvojim najlepším priateľom je kniha, ale mojim najlepším kamošom je Harry," zakontroval jej ryšavec. Hermiona sa už na to chcela uraziť, keď pohľadom zablúdila k černovlasému chlapcovi. Ten sa na ňu povzbudivo usmial a žmurkol. Toto jeho gesto jej vyhnalo z hlavy všetok hnev a úsmev mu opätovala.
Tieto kradmé pohľady však Ginninmu bystrému pozorovaniu neušli. Harry sa snažil byť nenápadný a znova rozmýšľal, ako zmení tému.
"Povedz mi, Ron, ako si porazil tie knihy. Tentoraz sa možno nechám inšpirovať ja."
"Načo ti to je? Aj ty chceš proti nim bojovať?" priateľsky si ho doberal.
"Nie, ja nechcem bojovať, ale budem sa musieť vedieť brániť a víťazstvo by tiež nebolo na škodu," odpovedal takmer nezúčastnene.
Keď Ronovi došlo, že je reč O-teraz-už-vedel-kom, mierne zbledol. Harry mu však naznačil, aby pokračoval.
A tak im porozprával o najnovšom type metly, čašníčke v bikinách, búrke, nebezpečných knihách, vystrelujúcich tŕňoch a všadeprítomnej oranžovej. Aj Hermiona pozorne počúvala a občas si pre seba prikývla. Na konci povedala, "bol to obyčajný sen."
"Nie nebol, nepočula si? Vyhral som."
"Veď ja viem. Práve preto bol obyčajný. To, čo sa v ňom odohralo, nie je reálne. Teda, je možné, že máš reálne strach z návratu do školy a učenia, ale nedokážeš to ovplyvniť. Takýto boj môžeš vyhrať len, keď sa s danou skutočnosťou zmieriš."
"Slečna múdra všetko vie. Tak, ako vysvetlíš tú novú metlu a čašníčku a more a..."
"To je jednoduché. Fantázia pracuje pri snívaní naplno. Si v puberte. Je normálne, že máš tak... živé sny. Odzrkadľujú tvoje túžby. More si nikdy nevidel, už dlho túžiš po novej metle a zvyšok si domysli."
"A čo tá oranžová?" skúsil ešte Ron.
"Neviem presne," zamyslela sa Hermiona, "mohlo by to byť niečo hlboko podvedomé. Oranžovú máte celá rodina v génoch. Alebo ťa cez deň upútalo niečo tej farby."
"Kudleovské kanóny," zamiešal sa do toho Harry.
"Jasné," pritakala aj Ginny, "Ron má predsa na oranžovo vymaľovanú izbu kvôli Kanónom. Zbožňuje ich."
"V tom prípade, áno, súhlasím s vami," Hermiona bola spokojná tak, ako vždy, keď vyrieši nejakú hádanku.
To už sa k nim pridal aj Neville, "vylož ešte nejaký sen."
"Rada," súhlasila, "tak mi povedz, o čom sa ti snívalo."
"Vlastne si na žiadny svoj sen nepamätám," odpovedal sklamane, "možno niekto iní."
"Tak Ginny?" pozrela Hermiona na svoju priateľku.
"Ja???" zhrozila sa Ginny, svoje sny nehodlá rozoberať na verejnosti a už vôbec nie pred Harrym. "Možno radšej Harry," navrhla nesmelo.
"Tak fajn, je to dosť trápne, tak sa moc nesmejte," upozornil ich popredu, "keď som mal narodeniny, dostal som muklovský list, ale nebol podpísaný, bolo tam len, že Všetko najlepšie a..."
"Hups," povedal červenajúci sa Neville, "ten bol asi odo mňa."
"No, tak teraz je to ešte trápnejšie," zamumlal Harry smerom k podlahe, ale pokračoval, "nevedel som od koho ten list je a desilo ma to. Keď som zaspal, zdalo sa mi, že sa list dopísal, bol od Voldemorta. Uletel mi von oknom, tak som ho naháňal. Keď som ho chytil, vzbĺkol. Potom som bol na lúke a snažil som sa dobehnúť pod strom, ale ten sa vzďaľoval. Keď som to vzdal, bol som zrazu pod ním. Viem je to trápne."
Hermiona odignorovala jeho poslednú vetu, "Najprv ten list. Tvoj strach sa preniesol do sna, len je trochu zvláštne, že v rovnakej podobe. Predpokladám, že tvoje podvedomie tušilo, že to nie je nebezpečné. A tá lúka..."
"Môžem to skúsiť ja?" spýtala sa ryšavka a Hermiona prikývla. "Myslím si, že chce niečo získať a pritom to má priamo pod nosom."
"Je to možné," súhlasila prefektka, "tá druhá časť sna, je o niečom, čo hľadáš a pritom to máš."
Harry túto druhú časť chápal. Chcel byť s Hermionou a myslel si, že to je nemožné. Teraz má pocit, že by to šlo. Áno, má ju pod nosom. V duchu sa usmial.
Hermiona vysvetľovala ďalej: "Potreboval si ochranu pred slnkom, no hľadal si ju márne, nikde nebola. Ale nakoniec si ju hľadať nemusel, lebo bola tam. Chcel si to zvládnuť sám, bez pomoci, a tá ochrana prišla k tebe sama."
"A čo majú tieto časti spoločné?" Vyzvedal Harry.
"Povedz mi, aký si mal pocit, keď si naháňal ten list? Prečo si ho chcel chytiť?" Spýtala sa ho hnedovláska zadumane.
"Chcel som ho zničiť. Myslel som, že keď sa ho zbavím a nikto sa o tom nedozvie, môžem predstierať, že sa to nikdy nestalo."
"Ten list si zapálil ty, navzbĺkol sám," konštatovala.
"Myslím, že áno," potvrdil skôr sebe, než jej.
"Fajn, takže chceš byť strojcom svojho života. Nemáš rád, keď ti niečo kazí plány. Dúfal si, že ten problém zmizne sám, no keď to nešlo, dopomohol si mu. S Ty-vieš-kým nechceš mať nič spoločné."
"A kto by chcel?" spýtal sa Ron.
"Ron, ja sa iba snažím to vysvetliť. Neznamená, že je to tak, ako hovorím. Tento odbor som podrobne neštudovala."
"To je v poriadku, Hermi, pokračuj," zastala sa jej Ginny a hodila na brata nepekný pohľad.
"Obe časti sú o tebe, o tvojich pocitoch a možno o..." nedokončila, všetci si to domysleli a nálada v kupé klesla.
"Ron, už by sme naozaj mali ísť skontrolovať vlak," Hermiona sa druhýkrát postavila. Vtedy Luna vzhliadla od najnovšieho vydania Sršňa. Smútok, odrážajúci sa v jej očiach, bol nákazlivý, hoci povedala: "Ja mám rada čokoládové žabky." Ron nad tým len pokrútil hlavou. Hermiona si ju však prezerala skúmavým pohľadom, načo sa na ňu Luna žiarivo usmiala.
Dvere ich kupé sa znova otvorili.