Tento blog ani článok nevznikol za účelom zisku. Postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú patria J.K. Rowlingovej.
Rokfortský expres sa plnil žiakmi. Malí prváčikovia, vzrušení z očakávania nového, si náhlivo hľadali voľné miesta. Tí starší na nich nechápavo zazerali, niektorí sa smiali ich poblázneniu, iní ich vyháňali zo svojich kupé, ktoré sú už "obsadené". Našlo sa aj zopár takých, medzi nimi aj Chlapec-ktorý-prežil (známy tiež pod menom Harry Potter), ktorí rozumeli ich nadšeniu a len sa pousmiali pri spomienke na svoju prvú cestu do Rokfortu. Boli tu aj takí, ako napríklad nová chrabromilská prefektka, (vlastným menom Hermiona Grangerová), ktorí pokladali za svoju zodpovednosť zjednať poriadok a uviesť veci na pravú mieru. No a pomedzi nimi všetkými postávali takí, ktorí si okolitú zbrklosť nevšímali (alebo ju ani nezaregistrovali) tak, ako posledný člen slávnej trojice a tiež nový prefekt- Ron Weasley.
_
Hermiona sa v rýchlosti vrhla do objatia svojim rodičom. Hodila na nich ospravedlňujúci pohľad, sľúbila, že im čoskoro napíše a už uháňala tam, kde ju bola potreba. Jej rodičia sa nad jej správaním len chápavo pousmiali.
_
Weasleyovci sa lúčili so svojimi deťmi. Molly každé z nich na rozlúčku pobozkala. Začala od najstarších dvojčiat, ktoré upozornila, nech im nerobia hambu, pokračovala cez Rona a Harryho až sa zastavila pri Ginny. Vtedy jej do očí vyhŕkli slzy, ešte stále si nevedela zvyknúť, že odchádza aj jej nejmladšia. Arthur stál, ako vždy, pri nej a vtiahol si ju do obiatia. Deťom posunkom ruky naznačil, aby už šli a nezabudol im zamávať.
Ginny sa ešte chcela vrátiť a mamu objať, ale Hermiona už odťahovala Rona s Harrym do vlaku. Ryšavá dievčina nechcela dovoliť, aby sa jej stratili. Po týždni ho znova konečne vidí, nenechá si ujsť príležitosť stráviť s ním nejaký čas. Preto pridala do kroku a dobehla ich.
_
"Harry, nájdite s Ginny nejaké voľné kupé, my sa k vám s Ronom potom pridáme, " povedala Hermiona a hľadela do troch začudovaných tvárí. "Sme s Ronom prefekti, musíme dohliadnúť aspoň na prvákov," vysvetlila im.
"A ja som si myslela, že vy dvaja chcete byť chvíľu osamote," zabŕdla s úsmevom druhá dievčina, ona by vďačne prijala stráviť chvíľku sama s Harrym. Odpoveďou jej však boli, tri nesúhlasné pohľady, ktoré ona nepochopila. Povedala len, "tak choďte, my vám vezmeme veci."
_
Ginny s Harrym sedeli mlčky vedľa seba. On si, ako zvyčajne, sadol pri okno, chrbtom v smere jazdy. Ona si radostne sadla hneď vedľa neho. Jemu to trápne ticho trhalo ušné bubienky a rozmýšľal, ako to narušiť. Jej to mlčanie prišlo, ako rajská hudba a patrične si to vychutnávala.
"Ehmm... tak, aké si mala prázdniny," spýtal sa jediné, čo mu napadlo. Jej srdce spravilo od radosti kotrmelec.
"Ďakujem za opýtanie," odvetila mu milo, "ale bolo to nič moc. Keby si k nám prišiel ty, nebola by to taká nuda."
"Tiež by som radšej strávil prázdniny u vás," snažil sa udržiavať rozhovor, ale toto myslel vážne. Veď polovicu prázdnin strávil s Dursleyovými a druhú sám. Svojou odpoveďou jej vyčaril na tvári ten najžiarivejší úsmev, aký kedy videl. Veľmi ho potešilo, že sa usmieva vďaka nemu, a preto jej úsmev oplatil. Ginny bola v siedmom nebi, v tejto chvíli sa cítila neskutočne šťastná. Chcela ho pobozkať, ale nechcela prerušiť tento vzácny okamih.
Ani nevedeli ako, ale zaviedli rozhovor na metlobal. Pri tom ich vyrušili prichádzajúci prefekti, ktorí boli zapálení v nejakej diskusii. Nebola to hádka, len si vymieňali názory. Prisadli si, no rozhovor neprerušili. Harry s Ginny na nich hľadeli a snažili sa vyrozumieť, o čom že je reč. No len kmitali pohľadom z jedného na druhého a ničomu nerozumeli.
"... som si istá, že Egyptskí faraóni v tomto mali pravdu!"
"...Zlatonka je najrýchlejšia lopta v hre!"
"...potvrdili to v roku 315 v Číne!"
"...Kudleyovské kanóny vyhrajú najbližšiu sezónu!"
"...je to v knihe Mágia vo francúzskych zaklínadlách na strane 1181!"
"...nie, metlobal zvyčajne nie je nebezpečný!"
Harry pozrel na Ginny v snahe zistiť, či tomu ona rozumie. V tej chvíli aj ona pozrela bezradne naňho a obaja naraz pokrčili ramenami, čo im spôsobilo výbuch smiechu. Ten konečne prerušil aj dvojicu sediacu oproti nim.
"Čo je?" spýtal sa Ron, kým Hermiona na nich hľadela spýtavým pohľadom.
"O čom ste sa hádali?" vyzvedal Harry, keď odoznela prvá salva jeho smiechu.
"Nehádali ..." začala Hermiona, no skočil jej do toho ryšavý chlapec, "Ona tvrdí, že čokoládové žabky nie sú zdravé."
"Čo???" Harry zúfalo pozrel na Ginny a znova vyprskli smiechom.
"Čo je?" spýtal sa znovu Ron.
_
Harry sa zase nudil. Ron zaspal a dievčatá čítali nejaké knihy. Najskôr chcel aj on čítať, ale má toho z prázdnin plné zuby. "Nezahráte si niekto šach?" spýtal sa nádejne.
"Áno," prišla mu dvojhlasná odpoveď. Rona totiž slovo "šach" prebralo zo spánku a Ginny vlastne nečítala, celý čas sledovala potajmne Harryho. Čiernovlasí chlapec, také nadšenie nečakal, "hmm... tak si zahrajte vy dvaja, mne sa aj tak moc nechce. Stačí mi, že sa budem pozerať."
Aj Hermiona odložila knihu a sadla si tak, aby lepšie videla na súrodeneckú šachovú partiu. Ryšaví protihráči boli plne sústredení na hru, a preto si nevšímali druhých dvoch. Harry viac než šach sledoval Hermionu. Keď ona pozrela naňho, rýchlo sklopil oči. Po chvílke to nevydržal a znova na ňu pozrel, ich pohľady sa stretli. Najprv chcel znovu uhnúť, ale ona sa na neho usmiala. A tak si stále pozerali do očí, nevnímajúc svoje okolie. Mohlo prejsť 15 minút rovnako ako 3 hodiny, keď sa prefektka postavila, "idem skontrolovať vlak."
"Teraz??? Ale Hermiona, počkaj chvíľu ešte sme nedohrali," zaprosíkal druhý prefekt.
"Tak hrajte," povedala hráčom, ktorí sa už zas venovali hre a obrátila sa na zvyšného chlapca. "Harry ideš so mnou?" spýtala sa s tajomným úsmevom na perách. Tomu prebehla očami iskrička radosti, "s tebou? Rád." Hermiona vykročila k dverám, keď sa tie otvorili.
ahoj, je možné, že pokračovanie tejto kapitoly pribudne ešte dnes.