Tento blog ani článok nevznikol za účelom zisku. Postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú patria J.K. Rowlingovej.
Je tu prvá časť novej kapitoly, druhá bude zajtra alebo pozajtra. Inak rating je aspoň +12
dadish.
___
Harry šiel ako každé ráno do kuchyne. Nevedel ako prežije ešte týždeň sám. Už sa tešil ako sa pochváli Hermione. Neuverí mi, že už mám všetko zopakované. Vedel, že keď jej dokáže, že je to pravda, bude na neho hrdá. Chudák Ron. Bude to mať ťažké. Ale ja som sa na tom tiež namakal, tak nech si užije aj on.
Teraz, keď už mal všetko hotové, nevedel, ako sa dnes zamestná. Môže ísť zase do knižnice čítať alebo si zalieta. Nikdy by neveril, že je zaujímavé lietať po dome, keby to včera z náhlej nudy neskúsil. Siriusov dom bol obrovský. Najlepšie bolo, keď sa k nemu pripojil aj Kratcher. Teda, nie že by lietal alebo sa, nedaj Merlin, tiež zabával. Prenasledoval toho krvizradcu a opravoval všetko, čo ten pokazil. Harryho to tak bavilo, že schválne narážal do veci, ktoré boli rozbitné a cenné.
Chlapca lákala aj ďalšia možnosť, a to preskúmať toto honosné sídlo. Zatiaľ tomu tlaku vzdoroval. Temné chodby ho priam zvádzali, zaváňali tajomstvom a mágiou. Priťahovali jeho pozornosť viac a viac. Nevedel, ako dlho ešte odolá. Musí. Dumbledora nesklame.
-Nemám to zakázané. Čo by sa mohlo stať?
-Nie!
-Prečo nie?
-Môže to byť nebezpečné, je to tu plné čiernej mágie.
-Môžem prikázať Kratcherovi, nech ma chráni.
-A ak neposlúchne?
-Poslúchne.
-Prečo by to robil?
-Dostane to príkazom a aj tak sa mi nič nestane.
-Určite?
-Jasné. Nebudem sa ničoho chytať. Len sa tu poobzerám. Nič sa nestane.
-Fajn!
-Fajn, ale najprv sa naraňajkujem.
-Nemám to zakázané. Čo by sa mohlo stať?
-Nie!
-Prečo nie?
-Môže to byť nebezpečné, je to tu plné čiernej mágie.
-Môžem prikázať Kratcherovi, nech ma chráni.
-A ak neposlúchne?
-Poslúchne.
-Prečo by to robil?
-Dostane to príkazom a aj tak sa mi nič nestane.
-Určite?
-Jasné. Nebudem sa ničoho chytať. Len sa tu poobzerám. Nič sa nestane.
-Fajn!
-Fajn, ale najprv sa naraňajkujem.
Harry konečne došiel do kuchyne. Zo zvyku zamieril k stolu. Že tam nie je sám, si všimol, až keď si sadal. Výborne Harry. Slušný výkon. Ty si neskutočne všímavý. Dumbledor by bol na teba nesmierne hrdý. A to nespomínam neskonalú radosť smrťožrútov, keby na teba takto natrafili, ani by sa nemuseli veľmi namáhať.
- "Dobré ráno, Harry, ty už si hore?" Privítala ho Molly Weasleyová a už pred ním pristál tanier s bohatými raňajkami.
Aspoň buď slušný,keď už si blbý. "Dobré ráno a ďakujem, " odvetil.
- "Och, nemáš za čo, zlatko," usmiala sa naňho milo, "nečakala som, že vstaneš tak skoro. "
- "Dobré ráno, Harry, ty už si hore?" Privítala ho Molly Weasleyová a už pred ním pristál tanier s bohatými raňajkami.
Aspoň buď slušný,keď už si blbý. "Dobré ráno a ďakujem, " odvetil.
- "Och, nemáš za čo, zlatko," usmiala sa naňho milo, "nečakala som, že vstaneš tak skoro. "
Skoro? Skvelé, takže teraz si kľudne vstaneš prv a porušuješ príkazy. Vedel si, že tu ráno chodí, a že sa nemáš s nikým kontaktovať. Ale nie, ty si nedáš povedať. Blbec. Najradšej by si klepol hlavu o stôl, nech začne konečne premýšľať, ale boli pred ním ešte nenačaté raňajky.
"Prosím vás, koľko je hodín?" Nadhodil, ale jeho myseľ už smerovala inde, blúdila v tajných zákutiach starého domu.
- "Bude deväť, " bacuľatá žena sa stále usmievala. Jeho myseľ sa v okamihu vrátila na svoje pôvodne miesto a pokúsila sa normálne fungovať.
- "Nevedel som, že tu ešte budete." Veď nie je tak skoro.
- "To je v poriadku, Harry, čakám na teba. Ideme na nákupy."
- "Dnes? Teraz? " vyletelo z neho.
v v v v v
Skupinka 34 turistov sa zastavila pred vychýrenou krčmou U líšky v jednej so zapadnutých uličiek Reykjavíku. Dvaja zo sprievodcov vošli dnu, poobzerali sa a sadli si k baru.
- "Dáte si?" okamžite sa ich spytoval mladý barman.
- "Dvakrát ohnivú whisky."
- "Prosím?"
- "Dvakrát ohnivú whisky," zopakoval chlapík a tváril sa vražedne.
- "Ohnivú whisky? Moment prosím, " povedal mladík s núteným úsmevom a odišiel do zadnej miestnosti. Išiel zavolať šéfa. Mal mu oznámiť, ak bude mať niekto také želanie.
- "Dáte si?" okamžite sa ich spytoval mladý barman.
- "Dvakrát ohnivú whisky."
- "Prosím?"
- "Dvakrát ohnivú whisky," zopakoval chlapík a tváril sa vražedne.
- "Ohnivú whisky? Moment prosím, " povedal mladík s núteným úsmevom a odišiel do zadnej miestnosti. Išiel zavolať šéfa. Mal mu oznámiť, ak bude mať niekto také želanie.
v v v v v
Trojica kamarátov sedela na zmrzline v cukrárni Floriana Fortescua. Oddychovali po náročnom popoludní. Prechodili celú Šikmú uličku. Harry mal pocit, že to nikdy neskončí, že nikdy nezoženú všetko potrebné. Teraz to už mali našťastie za sebou a vychutnávali spoločné chvíle.
"Počuj kámo, prečo máš vlastne trest?" Vyzvedal Ron, po Harryho sťažnostiach, že sa snáď unudí. Harry uvažoval, ako z toho vykľučkuje. Vôbec nechcel zaviesť rozhovor do týchto končín. Pohľad na Hermionu mu však rýchlo také myšlienky vyfúkol. "No?" Spýtala sa vyžadujúc odpoveď. Nechcela túto tému načínať, ale už keď sú pri tom, docela ju to zaujíma. Čiernovlasí chlapec sa nadýchol a začal s vysvetľovaním. Vedel, že to budú chcieť počuť, a že im o tom povie, len sa mu do toho akosi nechcelo. Párkrát ho Ron prerušil svojimi zvedavými otázkami, no dievčina po celý čas mlčala. Nevedel, čo si o tom má myslieť a znervózňovalo ho to.
Ozvala sa, až keď dohovoril. "Myslím, že si to zaslúžiš. Za svoje rozhodnutia musíš niesť zodpovednosť. Harry, najprv mysli, potom konaj. Bolo to veľmi nebezpečné. Môžeš byť rád, že si z toho vyviazol tak naľahko, " mračila sa naňho.
Jej kázanie prerušil druhý chlapec, "a fakt tam bol Snape?"
- "Ron, tak toto by ťa malo trápiť najmenej. Dumbledor vie, čo robí. Harry zjavne potrebuje strážcu."
- "Ale Snapa?"
- "O to nejde, je úplne jedno koho. Harry koná neuvážene, neustále mu niečo hrozí."
- "Hermiona, dobre vieš, že to, čo mu hrozí, nie je jeho vina. O neho sa potkne všetko nebezpečné, čo ide okolo."
- "Viem, že nie vždy je za to zodpovedný on. Ale ak sa o neho práve nič nepotklo, tak on sám to naháňa."
- "Ehm, ehmm, " vplietol sa do toho spomínaný chlapec, " chápem, že ste si zvykli byť bezo mňa, ale teraz som tu."
- "Jasné, prepáč, Harry, proste buď... opatrnejší, " zareagovala dievčina, v jej hlase sa dali rozpoznať obavy.
- "Bol tam Snape, " neveriaco krútil hlavou Ron. Zvyšní dvaja sa naňho pobavene pozreli, potom sa pozreli na seba a vyprskli smiechom. Chlapec stále nechápal, "ale Snape?"
Jej kázanie prerušil druhý chlapec, "a fakt tam bol Snape?"
- "Ron, tak toto by ťa malo trápiť najmenej. Dumbledor vie, čo robí. Harry zjavne potrebuje strážcu."
- "Ale Snapa?"
- "O to nejde, je úplne jedno koho. Harry koná neuvážene, neustále mu niečo hrozí."
- "Hermiona, dobre vieš, že to, čo mu hrozí, nie je jeho vina. O neho sa potkne všetko nebezpečné, čo ide okolo."
- "Viem, že nie vždy je za to zodpovedný on. Ale ak sa o neho práve nič nepotklo, tak on sám to naháňa."
- "Ehm, ehmm, " vplietol sa do toho spomínaný chlapec, " chápem, že ste si zvykli byť bezo mňa, ale teraz som tu."
- "Jasné, prepáč, Harry, proste buď... opatrnejší, " zareagovala dievčina, v jej hlase sa dali rozpoznať obavy.
- "Bol tam Snape, " neveriaco krútil hlavou Ron. Zvyšní dvaja sa naňho pobavene pozreli, potom sa pozreli na seba a vyprskli smiechom. Chlapec stále nechápal, "ale Snape?"
v v v v v
Dvaja chlapíci sedeli nervózne pri bare. Snažili sa upokojiť myšlienkou, že ich nikto nepozná. Malo by to prebehnúť hladko.
- "Dáte si?" spýtal sa pevným hlasom postarší, ale mohutný muž.
- "Dvakrát ohnivú whisky, " zopakovali tretí raz svoju objednávku.
- "S citrónom alebo pomarančom?" preverovacia otázka.
- "Len strieborný oheň," správna odpoveď.
- "Už ste tu? Čakal som vás až zajtra," majiteľ krčmy si ich premeriaval pohľadom.
- "Neprišli sme konverzovať. Máte to?" výhražné zavrčanie.
Majiteľ prikývol a odišiel do zadnej miestnosti. Hneď bol späť a položil na bar malé čierne vrecúško. Jeden so sprievodcov ho vzal, overil a vymenil za iné. Keď ho pokladal, zaštrngotal s nim. Na tvári starého muža sa mihol chamtivý výraz.
- "Dáte si?" spýtal sa pevným hlasom postarší, ale mohutný muž.
- "Dvakrát ohnivú whisky, " zopakovali tretí raz svoju objednávku.
- "S citrónom alebo pomarančom?" preverovacia otázka.
- "Len strieborný oheň," správna odpoveď.
- "Už ste tu? Čakal som vás až zajtra," majiteľ krčmy si ich premeriaval pohľadom.
- "Neprišli sme konverzovať. Máte to?" výhražné zavrčanie.
Majiteľ prikývol a odišiel do zadnej miestnosti. Hneď bol späť a položil na bar malé čierne vrecúško. Jeden so sprievodcov ho vzal, overil a vymenil za iné. Keď ho pokladal, zaštrngotal s nim. Na tvári starého muža sa mihol chamtivý výraz.
v v v v v
V Zašitej uličke sa nenápadne pohybovala postava, celá zahalená v čiernom habite. A verte, že si ju nik nevšimol. Boli v tom roky tréningu. Spozoroval by ho len niekto, kto v tom má prax a schválne by tu naňho striehol - a musel by v tom byť fakt dobrý.
Tento kúzelník mal jasný cieľ. Mieril k múru rozpadajúceho sa domu. Prútikom 4x ťukol na mierne vysunutú tehlu, vyzeralo to, že sa nič nestalo. Kúzelník sa však ani neobzrel a ráznym krokom prešiel cez múr. Ocitol sa v čarami upravenej predsieni. Ani tu sa neobzeral, nebol tu prvýkrát. Šiel ďalej, cez úzku chodbu k jediným dverám v miestnosti. Mávol prútikom a poslal proti nim kúzlo, ktoré miesto neho zaklopalo.
Dvere sa zo škrípaním otvorili. Vyšiel z nich nízky plešavý vrátnik a pochodňou si svietil na príchodzieho. Prižmúril oči, "kto ste? " Postava stále zahalená kapucňou neodpovedala, ale hlavou jej prebleslo ironické- Tebe to budem vykladať. Vrátnika to nevyviedlo z mieri, "ak chcete ísť ďalej musíte mi odovzdať prútik." Postava premýšľala - Vyzerám ako idiot? ale naďalej nereagovala. Vrátnik chvíľu čakal, ale zjavne ani na odpoveď, ani na prútik, lebo zrazu prikývol a návštevníka vpustil. Postava len pretočila očami - Toto zabezpečenie vymyslel snáď samotný Merlin.
Severus, čo najrýchlejšie nakúpil potrebné suroviny. Za zakázané prísady býva vysoká cena, no tento raz vôbec nezjednával. Niečo sa mu nezdalo. Mal taký zvláštny pocit, preto chcel odtiaľ hneď vypadnúť. Celý čas bol v pozore a vydýchol si, až keď sa, naďalej nikým nepozorovaný, blížil k Šikmej.
v v v v v
Sprievodcovia vyšli z krčmy a pobrali sa smerom preč. Skupinka ich nasledovala. Bolo to dobré utajenie. Vyzerali ako turisti, ktorý sa stratili a pýtali sa na cestu. V skutočnosti toto zoskupenie tvorilo 5 smrťožrútov a 29 muklov - 28 dospelých, jedno dieťa. Turisti mali zakalený pohľad a ich sprievodcovia ich ovládali ako handrové bábiky. Kúzla Imperius si nikto z okoloidúcich nevšimol. Zašli do prázdnej tmavej uličky a postupne sa premiestnili.
Dostali sa pod úpätie najmenej navštevovanej sopky. Zastavili sa. Kým štyria smrťožrúti zabezpečovali okolie, piaty mal iný plán. Macniar odlevitoval najmladšieho člena tohto podivného spolku bokom a zrušil Imperius. Chcel si to užiť. Dievčatko sa triaslo pod žiadostivým pohľadom muža. "Silencio, maličká, neboj sa, len sa pohráme, "zachrčal dychtivo. Len, čo videl malú zmietať sa, bol pripravený. Strhol z nej červený kabátik a sám si sťahoval nohavice. Slzy stekali po tvári malej princezničky. Bála sa, bola bezmocná, ostal jej len nemý plač.
"Crucio, idiot!" zasiahol niekto do tejto ohavnej scény, "ja tu velím! Každý má svoju úlohu a o nič iné sa nestarajte. Rozumiete?!" Odpoveďou mu boli tri prikývnutia. Preto sa spýtal znova: "Rozumieš?!" Macniar trhane kývol hlavou. "Nikto nespravíte nič, o čom nebudem vedieť! " Povedal pokojne a konečne zrušil kliatbu. "Neváľaj sa tu," zavrčal na ležiaceho chlapa, "a vy ostatní, čo tu postávate? Choďte to nachystať, predstavenie ešte len začne."
"Crucio, idiot!" zasiahol niekto do tejto ohavnej scény, "ja tu velím! Každý má svoju úlohu a o nič iné sa nestarajte. Rozumiete?!" Odpoveďou mu boli tri prikývnutia. Preto sa spýtal znova: "Rozumieš?!" Macniar trhane kývol hlavou. "Nikto nespravíte nič, o čom nebudem vedieť! " Povedal pokojne a konečne zrušil kliatbu. "Neváľaj sa tu," zavrčal na ležiaceho chlapa, "a vy ostatní, čo tu postávate? Choďte to nachystať, predstavenie ešte len začne."
pokračovanie nabudúce...