Nevyšlo mi to na jedenkrát, takže tu je druhá časť.
dadish
Severus Snape spravil to, čo mal urobiť už dávno. Vybral si dovolenku.Predstavte si krásnu piesočnatú pláž, azúrovo modrú oblohu a vyhrievajúce slniečko. Predstavte si ten šum mora, predstavte si jemný vánok. Vidíte tie palmy? Vidíte tých polonahých veselých ľudí? A vidíte aj toho nádherne opáleného chlapa, ktorý kráča popri mori? Ktorý si necháva zmáčať nohy a všetkým naokolo opätuje svoj úsmev? Myslíte si, že je to on? Mohol by to byť ten Severus Snape? Vážne by vám napadlo, že je to ten upír, umastený netopier, nočná mora všetkých študentov (a nielen tých)? Ak nie, hádate správne, pretože spomínaný majster elixírov sa práve potuluje niekde hlboko v tmavom lese. Zbiera prísady do nápojov, ktoré ešte nikto nevymyslel.
Presne to chcel celý život robiť. Nie zbierať prísady. To teda nie. Chcel si osvojiť tú tajomnú vedu a umenie prípravy elixírov. Vychutnával si vôňu krájajúcich prísad, zvuk bublajúceho kotlíka, opojnosť pár stúpajúcich k stropu. Neskôr chcel zavrieť do fľašky slávu, uvariť moc, oddialiť smrť, ... Pri týchto myšlienkach ho prichytil jeden vtedy neznámy mladík. Predstavil sa ako Tom a dal mu ponuku, ktorá sa neodmieta. Pripraviť niekoľko elixírov za až neprimerane štedrú odmenu. Súhlasil. Bolo to ako sen.
Tom ho vyhľadal aj neskôr. Bol spokojný, priam nadšený. Chválil Severusa, jeho talent. Ponúkol sa, že mu zaplatí štúdium, zriadi mu vlastné laboratórium, vybaví povolenia na experimenty. Chcel za to úplné minimum. Pripravovať elixíry bežnej potreby vždy, keď si povie. Zaváňalo to problémami, ale čo všetko môže získať! Bola to ponuka, ktorú nechcel odmietnuť. Bol som idiot. Ten-koho-netreba-menovať potreboval poddaných.
Neskutočne ho zobrala smrť Lily, asi ju miloval. Vtedy šiel za Albusom, chcel sa k nemu pridať. Chcel sa pomstiť. Mohol variť uzdravujúce a liečiace elixíry, mohol im dať vypiť šťastie, lásku, výhru. Dvojnásobný idiot. Dumbledor potreboval špeha.
Vymýšľam pre temnú stranu jedy, ktoré nikto nepozná, na ktoré nie je liek, proti ktorým niet pomoci.
Vytváram pre stranu svetla(Pche) protijedy, ktoré sú liekom, ktoré sú pomocou, ktoré zachraňujú, čo moje jedy pokazili.
V podstate robím, čo som vždy chcel, len za trošku nezvyčajných podmienok.
Keď dostal možnosť pridať sa k smrťožrútom, prijal s nadšením. Keď mu dal Albus možnosť pridať sa k nemu, bol znova nadšený. Niekto by si pomyslel, že po takých skúsenostiach už radšej nadšenie odloží bokom. Ale to by nebol Severus Snape, pretože on sa teraz nadšene vracal z lesa. Avšak predsa len sa poučil. Nikto by na ňom emócie nespozoroval. A ak by sa o to niekto pokúsil, nikdy by si na to nespomenul.
Postupom času v sebe objavil profesor novú vášeň. Nepriznal by to ani pod Veritasérom, ale zamiloval si učenie. Nie sebavzdelávanie, to ho posilňovalo už dávno. Učenie študentov. Získal pre to pochopenie nedávno, ale rozvíjalo sa to expresnou rýchlosťou. Ako som už povedala. Poučil sa. Nikto by na ňom emócie nespozoroval.
v v v v v
- "Nech sa to viac neopakuje! Sústreď sa!" Preťal ticho naštvaný hlas.
- "Odpusť, otec, viac sa to nestane," ospravedlňoval sa za zlyhanie štítu tichý hlas.
- "Malfoy sa neospravedlňuje! Malfoy neodpúšťa! Malfoy nezlyhá!" Znovu naštvane.
- "Áno, otec," povedal blonďavý chlapec stále sediac na zemi.
- "Postav sa! Ako idú naše plány?" zmenil tému starší taktiež blonďavý kúzelník.
- "Stále na tom pracujem. Malo by to vyjsť," zaznelo potešene, hrdo a skoro až namyslene.
- "Výborne! A neskaz to!" Vyhrážal sa starší, ale v duchu jasal. "Večer odchádzam na služobnú cestu, nie že prestaneš trénovať. A pracuj na tej veci!"
Draco si gratuloval, všetko vychádzalo tak, ako to naplánovali. Čím skôr začne, tým lepšie. Sám pre seba sa uškrnul a chystal sa pripraviť detaily. Musí to prebehnúť bezchybne.
v v v v v
Harry mal zakázané vychádzať z domu, posielať po Hedvige dopisy a celkovo niekoho kontaktovať. Riaditeľ mu sľúbil, že keď nadíde čas, prídu poňho. O jedlo sa starať nemusel. Nie, že by to nezvládol, ale pani Weasleyová si nedala povedať a nosila mu ho každé ráno. Chodila tak skoro, že ju nikdy nestretol. Ani sa o to nepokúšal. Nechcel znovu sklamať Dumbledora. Keď vstal, na stole bolo jedlo na celý deň. Každé ráno sa naraňajkoval a potom začal s povinnosťami. Pustil sa do toho naozaj horlivo. To, že nezaháľal bolo aj vidno. Zopakoval si všetko učivo za uplynulé roky. Neočakával, že mu to tak pôjde, myslel, že už dávno všetko zabudol. Bavilo ho to. Všimol si aj zopár vecí, ktoré mu dovtedy unikali. Teóriu má v malíčku. Prax doladí počas roka s Hermionou. Bol nešťastný, že ani jej nesmie napísať. Myšlienky na ňu zaháňal v knižnici.
v v v v v
Hermiona už bola u Weasleyovcov. Nechápala prečo Harry neprišiel. Neodpovedal ani na listy. S Ronom a Ginny viedla dlhé debaty s rôznymi variantami. Keď to už nemohla vydržať, spýtala sa na neho pani Weasleyovej. Tá im podľa Albusových inštrukcií, zjednala s riaditeľom stretnutie. Prišiel na večer. Najedol sa s nimi pri stole. Po večeri ostali pri stole sedieť Hermiona, Ginny, Ron, pani Weasleyová a Dumbledor, ktorý prehovoril prvý: "Moly, prosím ťa, nechaj nás. Vieš, čo máš robiť?" Keď ona videla iskričky v Albusových očiach pochopila. Je čas na omylom vypustené informácie. "Máte polhodinu, potom prídem umyť riad."
- "To je v poriadku Moly, nebudem dlhšie než 10 minút. Teraz pred začiatkom roku je plno vybavovačiek. Dnes mám na programe ešte zopár nedoriešených vecí," riaditeľ ju týmito slovami vyprevadil z miestnosti.
Ťažko povedať, prečo si na nich riaditeľ nechal len pár minút, keď večerali takmer hodinu. To teraz Hermiona nechcela riešiť, viac ju zaujímalo čosi iné.
- "Pán riaditeľ, je niečo s Harrym? Vôbec neodpovedá na naše listy. A nemal tu už byť? Veď ho Ron pozval a vy ste to dovolili. Však Ron?" Čakala na potvrdenie svojich slov od ryšavého chlapca.
- "No...ja...ja som ho pozval?" Skúsil chlapec, ale skôr než potvrdenie to bola otázka.
- "Ronald Weasley, tak pozval si ho či nie?" Rozohnila sa hnedovlasá dievčina.
- "Ja.... asi ...nie," povedal ryšavý kúzelník s hlavou sklonenou k stolu.
-"Ron, ako si mohol ...," chcela tá dievčina vysvetlenie no bola prerušená druhou, ryšavou: "Harry o tom vedel, ja som ho pozvala. Keď neprišiel, myslela som, že ste mu to nedovolili, lebo je to nebezpečné a stretneme sa až v Šikmej uličke." Ku koncu už pozerala na riaditeľa.Ten mal ruky zložené na stole, vytvárali akúsi striešku. Trpezlivo sledoval, kam tento dialóg povedie. A kedy má on doň prispieť. Keď nadišla tá chvíľa chápavo sa na nich usmial.
"Mrzí ma, že si robíte starosti. Harry je v bezpečí. Cez prázdniny spravil hlúposť a toto je jeho trest. Musí poznať, že to, čo spravil bola chyba. A nie, nepoviem vám, čo to bolo. Len vám nesmie odpisovať, ani sa s vami stretnúť," spravil prestávku a premeral ich svojim bystrým pohľadom, "ako povedala slečna Weasleyová, pôjde s vami nakupovať do Šikmej uličky, ale potom znova odíde. Tam, kde je, bude do konca prázdnin. Na nástupište 9 a 3/4 pôjdete zas spolu. "Dokončil a čakal ďalšie otázky.
"Pán riaditeľ, ak vravíte, že je Harry v bezpečí, verím, že je to tak," Hermiona sa zastavila a rozmýšľala, či má položiť svoju otázku. Riskla to: "Muklovské noviny obsahujú v poslednom čase dosť znepokojivé informácie. Praskanie zeme, vyvieranie vody, láva, silný vietor. Keď sa tam dostanú záchranári, nájdu mnoho mŕtvych, ale tieto prírodné javy nie sú príčinou ich smrti. Sú to čary? Majú to na svedomí smrťožrúti?" Hermiona dúfala, že riaditeľ jej pochybnosti vyvráti.
"Slečna Grangerová," pozrel na ňu riaditeľ spoza polmesiačikové okuliare, "ste inteligentná mladá dáma, iste chápete, že ani ja neviem všetko. Tieto záležitosti zrejme prešetrujú aurori. Nechajme ich robiť si svoju prácu."
v v v v v
Tak dávno som ho nevidela. Už od začiatku prázdnin. Strašne mi chýba. Neviem, čo mám robiť. Chvíľu som úplne šťastná, vysmiata od ucha k uchu a v ďalšej chvíli som tak strašne smutná, je mi do plaču. Vtedy sa radšej zašijem niekam, kde ma nenájdu. Ešte dva dlhé dni, kým ho uvidím. Ako to mám vydržať? A čo ak si ma zase nebude všímať? Ja nechcem byť len sestra najlepšieho kamaráta, vlastne nechcem byť ani jeho kamarátka. Chcem viac. On je láskou môjho života. Ja chcem byť jeho láskou. Ach, Merlin, kedy si ma konečne všimne? Možno by chcel aj on viac než kamarátstvo. Myslím, že by chcel, ale kedy si to uvedomí? Budem trpezlivá. Musím byť. Budem sa správať dospelo. Áno, to je ono. Budem vystupovať dospelo. Musím ho nejako zaujať. Ale musím počkať. Dnes som to skoro nevydržala a napísala mu list. Takýto:
Milovaný Harry, už dlho k tebe cítim niečo silné, ale nemám odvahu ti to povedať do očí. Milujem ťa.
S láskou Ginny.
Hneď, ako som mala list dopísaný, roztrhla som ho, na drobné kúsky. Ocka som poprosila, aby to spálil. On nikdy nemá zbytočné otázky. Nemôžem si dovoliť, aby sa to dostalo k Fredovi a Georgovi. Stále by si zo mňa strieľali. Robia to aj teraz, ale potom s dôkazom v rukách by som im nedokázala čeliť. A keby to vedel Ron. Nechcem ani pomyslieť, ako by vystrájal. Chudák Harry by musel obhajovať našu lásku. Som doňho úplne zbláznená. Potrebujem ho. Ešte dva dni, láska, a uvidím ťa. Ja si na teba počkám.
v v v v v
Sirius sedel na gauči a popíjal whisky. Bol zamyslený. To nie je žiadna novinka. Premýšľal od vtedy, čo ho sem Dumbledor odložil do bezpečia. Takto to nemalo byť. Takto nie! "Všetko je zle!" zavrčal pomedzi zuby a na zem dopadlo sklo z o stenu rozbitého pohára.