close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3. kapitola- Dôvera

16. srpna 2008 v 14:02 | dadish |  HarryPotter a úplná bezmoc?
Tento blog ani článok nevznikol za účelom zisku. Postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú patria J.K. Rowlingovej.
Je tu 3. kapitola a mám rozpísanú ďalšiu. Na začiatku prológu sú menšie zmeny.
Prajem príjemné čítanie.
dadish

Vďaka koláčom od pani Weasleyovej, Harry nehladoval. Postupne mu však dochádzali zásoby. Snažil sa, ako to len išlo, aby svoje povinnosti plnil dokonale. Nechcel prísť aj o to málo jedla, ktoré mu Dursleyovci dávali. Dudley doňho nezapáral. Zrejme to bolo tým, že bol jeho bratranec stále preč. Po raňajkách odišiel a vracal sa až na večeru. Párkrát sa s rodičmi pohádal o vynechávaní obeda, ale ako vždy si presadil svoje. Harry predpokladal, že je celý deň s tou svojou bandou a ničia všetko, čo sa im dostane pod ruku. Po prípade si nájdu nejakú obeť, ktorú strašia, v najhoršej variante bijú.

Inak obedy a večere už variť nemusel. Radšej to robila teta Petúnia. Jeho úlohou bolo asistovať jej. "Pokrájaj slaninu! Ošúp zemiaky! Nasekaj kapustu! Odšťaviť pomaranče! Vylúskaj orechy! Pomeľ mak! Nastrúhaj syr! Cibuľu na kocky! Papriku na kolieska! Paradajku na mesiačiky! Uhorku na plátky!" Takéto i iné príkazy zaznievali pri varení. Skákal ako ona pískala.

Tieto činnosti hravo zvládal a po očku sledoval prípravu jedál. Dokonca mal pocit, že je naňho teta milšia. Samozrejme, to nemohol byť strýko nablízku. Hoci aj tak mal pocit, akoby ho pred ním chránila. Kým však nadišiel večer, tieto pocity ho prešli, na tom si dala Petúnia záležať.

Kým Petúnia šéfovala v kuchyni, ostatné príkazy rozdával Vernon: "Pokosiť! Vymaľovať! Umyť! Upraviť! Opraviť! Za domom spravíš skalku a nech je lepšia než majú susedia!"

Posledný rozkaz Harryho zaujal, no ešte sa k nemu nedostal. Prvé tri dni ledva došiel do postele. Únavou už pomaly nevidel. Nároky sa zvyšovali, no zvykal si. Zvládal odpisovať priateľom na listy i dokončiť domáce úlohy.

Najradšej mal prácu vonku. Nebol pri nej toľko kontrolovaný. Vlastne mal od celej rodinky pomerne pokoj. Stále bol niečím zamestnaný. Vôbec nemyslel na uplynulé nedávne udalosti. Bolo to niečo, ako vnútorné zmierenia s danou situáciou.

Harry si obľúbil prácu s kvetmi. Vyžíval sa v upravovaní záhonov. Nevedel sa dočkať, kedy začne so skalkou. Bral to ako narodeninový darček. Tváril sa, že je to tá najnechutnejšia vec s akou mal kedy česť. Dursleyovci mu to verili. "Oni nepoznajú Snapa, elixíry a prísady do nich," spokojne si pomyslel pracujúci chlapec. V duchu sa chválil za nápad nedať im najavo pravú skutočnosť.

v v v v v

Jedného horúceho dňa, znášal Harry kamene na jednu kopu. Plánoval z nich tú skalku. Práve niesol obrovský balvan, ktorý mal byť jej základom. Už bol od vymedzeného miesta len pár krokov. Niečo sa mu otrelo o nohu. Preľaknutý pustil kameň a odskočil.
"Ššo to robíšššš ššlovek? Ľudia nikdy nedáffajú posor," syčal had pieskovej farby. Nahnevane sa plazil Harryho smerom.
"Nemáššš sssa mi motať pod nohami! Neffidel som ťa," sykol mu chlapec naspäť.
Had od prekvapenia zastal. Prezeral si človeka pred sebou a spýtal sa ho: " Ti mi rosumieššš?"
-"Hej, a nabudúce dáffaj posor, kadiaľ sa plasíššš. Ten kameň ťa minul len o kússsok. Už s tohto sáklad nebude," hovoril Harry a ukázal na to, čo ostalo z balvana po jeho dopade. "
-"Ponáhľal sssom sssa. Neďaleko je ssskala. Ces deň je pekne ffihriata slnkom. My hady potrebujeme teplo."
-"Ty potrebuješšš teplo a ja balvan."
-"Poď ssso mnou, nájdem ti iné kamene," navrhoval had.

Toto spovzdiaľ sledoval iný had. Celý čierny. Vždy naslúchal svojej intuícii. Teraz tu nechcel byť, no radila mu, aby ostal.

Harry nechcel opustiť dom Dursleyovcov, ale potreboval pracovať na skalke. Dúfal, že mu had pomôže. Nasledoval ho. Vzadu v záhrade, preskočil plot a nasledoval plaza húštinou. Ten sa snažil vyberať pre človeka, čo najpriechodnejšiu cestu. Prišli na miesto. Harry údivom vyvaľoval oči. Boli tam hady rôznych druhov, veľkostí a farieb. Niektoré mali zopár centimetrov, iné aj cez 2 metre. Od rôznych bledých odtieňov cez vzorované až po čisto čierne. Toľko hadov na jednom mieste. Tie zacítili cudzí pach. Jeden po druhom otáčali hlavy na novopríchodzieho. Ten radšej ustúpil o krok dozadu.

Obrovský tlstý had sa spýtal hada, ktorý priviedol človeka: " Ššo to má snamenať? Nesssieššš nám veššeru??"
"Nie," vraví ten, "ja... on..."
"Potrebujem nejakí väšššššší kameň," pustil sa do vysvetľovania radšej Harry, "a tento neviem-ako-sa-volá povedal, še mi ich ukáše. Ja dúfam, še nie sssom vaššša veššera."
"Teba saujíma moje meno?" Čudoval sa had, ktorý ho priviedol.
- "Áno, saujímalo by ma, keťše mi pomáhaššš."
- "Ja sssom Piesssok a aké je tfoje meno?" spýtal sa kvôli poriadku.
- "Sssom Harry."
- "Ššo snamená ´Harry´ ?"
- "Asssi nišš, je to len meno."
- "Ja bi sssom nechcel mať meno, ktoré nišš nesnamená."
Všetci hadi počúvali rozhovor. Bolo to príjemné spestrenie dňa. Dialóg v haďom jazyku pokračoval:
- "Ja by som chcel, aby moje meno neznamenalo nič."
- " Ty si povedal, že neznamená..."
- "V našom svete znamená moje meno veľa. Nikto nepozná mňa, ale všetci poznajú moje meno. Ja by som chcel, aby moje meno neznamenalo nič," Harry sa do toho tak zamotal, že radšej skončil.

Kým pieskový had zabával potravu, ostatné plazy ju trpezlivo a premyslene nenápadne obkľučovali. On bol Hadí jazyk. Oni len nekúzelné hady. Ak by im niečo prikázal, museli by to splniť. Plán bol jednoduchý: Nesmeli ho nechať prehovoriť.


v v v v v


"Dnes strážiš ty, však?" Ozval sa sladký, jemne podliezavý, jemne lichotiaci hlas.
"Hej, a čo má byť?" Zaznelo s takmer flirtovacím podtónom.
"A nemala si ta, byť už od rána?" Nebola to výčitka, len vyzvedanie.
"Pôjdem za chvíľu. Veď, čo by sa len mohlo stať? Okrem teba nikto nevie, že tam ešte nie som. A dnes tam mám byť sama." Vysvetlenie so sprisahaneckým žmurknutím.
"Jasné, že to na teba neprezradím, sesternička," odmlka " vezmi ma so sebou." Žiadny príkaz, mala na výber.

v v v v v

Čiernovlasí chlapec nespozoroval, čo sa okolo neho deje. Tie potvory si boli tak isté...


Had, ktorý s ním dovtedy rozprával ho štipol do nohy. Zaskočilo ho to. Automaticky sa zohol a priložil ruku k rane. To bolo ako vopred dohodnutý signál. Hady sa na toho blbca vrhli. Ako prvé sa snažili zapchať mu ústa. Snažil sa ešte nahmatať prútik, ale bolo to márne. Sám to nezvládne. Je bezbranný. "Naššo sssom sssem fflassstne liesol," zasyčal pre seba čierny had, ktorý túto scénu obďaleč pozoroval. V okamihu sa premenil na človeka.. "Bombarda maxima," tentoraz zavrčal a snažil sa kúzlo mieriť inde, než tušil chlapca. Výbuch rozmetal niektoré hady po okolí, čo vzbudilo všeobecný záujem ostatných. Toto využil mladší z čarodejov a uvoľnil sa z ich zovretia. "Ssspite!" sykol výhražne, no s posledných síl. Hady zaspali pôsobením nepreskúmanej mágie. Starší sa k nemu v mihu prirútil, chytil ho za rameno a premiestnil ich na dvor Dursleyovcov.

Chlapec po premiestnení upadol do bezvedomia. Starší ho nechal spadnúť. Najprv len škodoradostne na chlapca na zemi zazeral. Z tváre sa mu dalo vyčítať znechutenie, keď mu došlo, že ho tu tak nemôže nechať. Vytiahol prútik a skontroloval zranenia. Nič mu nebolo. Bezvedomie spôsobil šok z náhleho premiestnenia. Len pár odrenín. To nemusí ani liečiť. Snáď mu to pripomenie jeho pochabosť. Posmešne si odfrkol: "To je tá odvaha, dôverčivosť a tuposť. Pche. Aké typické pre chrabromil. Aké typické pre Pottera."

Chlapca nechal na zemi. Už mu nič nehrozí. Bol na odchode. Sám pre seba sa uškrnul. Pôjde hneď podať správu Dumbledorovi. Teraz si to Potter zlízne vo veľkom.


( Au: Ak by mal niekto problém s Parselčinou:
ž=š
z=s
Č=šš
C=ss
Š=ššš
S=sss
V=ff )

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Kto bol starší kúzelník, ktorý zachránil Pottera?

Severus Snape
Lucius Malfoy
Narcissa Malfoyova
Sirius Black

Komentáře

1 Trili Trili | 18. srpna 2008 v 21:28 | Reagovat

Líbí se mi to, jen tak dál :-)

2 dadish dadish | 18. srpna 2008 v 21:37 | Reagovat

vdaka, take komenty potesia :-)

3 Vruon Vruon | Web | 19. srpna 2008 v 18:46 | Reagovat

Pěkné, ale kapitolky přibývají příliš pomalu téměř si ani nepamatuu o co v povídce jde. No  ale doufám, že další kapitolka bude brzi ;)

4 dadish dadish | 19. srpna 2008 v 22:31 | Reagovat

:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama