close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. kapitola- Sny

1. srpna 2008 v 2:33 | dadish |  HarryPotter a úplná bezmoc?

Tento blog ani článok nevznikol za účelom zisku. Postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú patria J.K. Rowlingovej.

Je tu ďalšia kapitola, je trochu dlhšia, tak dúfam poteší. Mňa zas poteší, ak zahlasujete v ankete na konci článku. Za komenty sa tiež nenahnevám.
Ešte jeden detail. Ak si chcete zväčšiť písmo: Ctrl + (zmenšiť Ctrl -)




"Všetko najlepšie!" Nevedel od koho ten list dostal. Použil kúzlo na odhalenie autora, ale namiesto toho sa list dopísal:

Všetko najlepšie, Harry Potter!
Sám nezistíš, kto ti píše. Pomôžem ti.
Poznáš ma. Ja poznám teba.
Tvoji rodičia ti dali život. Tvojim rodičom som ja život vzal.
Chcel som ťa zabiť. Ty si zabil mňa.
Ty si vzal drakovi zlaté vajce. Ja som vzal Cedricovi život.
Viem o tebe všetko. Čo vieš ty o mne? Vieš kto som?
Všetko najlepšie, Harry Potter!

"Voldemort," pomyslel si chlapec, ktorý prežil. Zrazu prievan vyfúkol list von. Chlapec v snahe chytiť ho vyskočil z okna. Letel za ním. Dobiehal ho. Už ho skoro mal. Natiahol prsty, aby ho dočiahol. Vtom list vzbĺkol a čiernovlasí chlapec sa ocitol na lúke. Obzeral sa kol-dokola. Nikde-nikto. Len on sám. Žiadne stromy, žiadne kríky. Predsa len zazrel v diaľke jeden mohutný strom. Jeden- jediný široko- ďaleko.

Slnko pálilo. Kde je strom, tam bude tieň. Bežal, pot mu stekal z čela, no nijak sa k stromu nepribližoval. Neustával, ba bežal ešte rýchlejšie. Túžil po odpočinku bez slnka. Mal pocit, akoby bežal hodiny. K stromu sa nepriblížil ani o malý krok. Zastavil. Ako je to možné?

Sadol si na zem a zbadal, že je v tieni. Pozrel nad seba. Sedel priamo pod stromom, ktorý doteraz naháňal. Nechápavo sa pozeral nahor. Odtiaľ sa naň začali sypať listy. Nie listy, aké rastú na stromoch. Boli to muklovské papiere, ktoré ho celého zasypali. Vynoril sa z tej kopy a jeden list otvoril. Stálo na ňom: Všetko najlepšie! Ďalší, to isté. Ďalší, ďalší a ďalší. Ďalších desať. Všetky mali rovnaký text: Všetko najlepšie! Od koho to je? Ja už nechcem ďalšie listy, už nie.

"Nie, nie, nie," prudko dýchal práve zobudený chlapec sediaci na zemi pri posteli. Mal spotené čelo akoby ubehol niekoľko kilometrov. Nevyzeral unavene, skôr šťastne. Zobudil sa z veľmi zlého sna. "Voldemort by nepísal na obyčajný muklovský papier. Bol to len sen," povzdychol si uvoľnene a ľahol si späť do postele.


v v v v v


O niekoľko minút skôr a pár kilometrov ďalej.

Pomerne vysoký, asi 15-ročný, ryšavý chlapec letel na metle. Na najlepšej metle, akú kedy vyrobili.
Je to hit sezóny, novinka na svetovom kúzelníckom trhu.. On má dokonca jednu z limitovanej edície s oranžovým dizajnom. Dokonalá aerodynamika, spoľahlivosť aj pri zložitejších manévroch, príjemne tvarovaná násada, nadčasové zrýchlenie dosiahnuté najmodernejšou kúzelníckou metódou. Udržanie rýchlosti, smeru a výšky jednoduchými pohybmi bez veľkej námahy či zručnosti aj v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Brzdový systém novej generácie a bezpečnosť zaručená kúzlami poprednými odborníkov. Lieta skoro sama. A o to išlo. Minimalizovať problémy s ovládaním, zefektívniť a zatraktívniť let. Toto jedinečné prevedenie spôsobilo, že je vhodná, ako na športové podujatia v metlobale, tak na pohodlné cestovanie na krátke i dlhé trasy.
Ron Weasley lietal nad záhradou, ktorú nedávno odtrpaslíkoval. Skúšal si otočky, obraty, strmé lety, voľný pád, piruety a občas sa nechal unášať vetrom. Ani nevedel ako, ale zrazu padal. Metly nikde a on stále padal. A padal. A padal...

Okolím sa ozvalo hlasné ČĽUP. Po chvíli z mora vykukla ryšavá hlava. Jej majiteľ nasadil rýchle tempo a mieril k brehu. Vybehol z vody, čím dal na obdiv svoju mokrú štíhlu postavu a otočil sa smer plážový bufet. Barmanka v červeno- bielych bikinách mu namiešala osviežujúci drink. V prvom momente sa podivil nad jeho ostro oranžovou farbou, ale nápoj kopol do seba. Zvodne sa usmial na krásavicu za pultom a rozhodným krokom sa vydal k jedinému voľnému lehátku. Všetky lehátka boli biele, až na jedno. To prázdne, ktoré čakalo na neho bolo oranžové. Spokojne si naň ľahol. Šum mora ho poslal do ríše snov.

Keď sa prebral z driemot, stmievalo sa. V diaľke videl oranžový miestami až krvavo červený západ slnka. Náhle sa zamračilo, akoby počasie spozorovalo, že sa prebral. Schyľovalo sa k poriadnej búrke. Všetko stmavlo, rozpršalo sa a blýskalo sa. Neďaleko udrel hrom. Vyskočil do stoja a rozhliadal sa. Všetci zdrhali, čo im nohy stačili. Otravne prudký vietor zmietol všetky lehátka i slnečníky. Po bufete neostala ani stopa. Ron tu stál uprostred pláže. Obrovské vlny obsadili more a dobýjali sa na breh. Celá hladina sa spenila.

Zvláštne nepríjemný pocit sa mu otieral o žalúdok. Jeho myseľ zaplnili obavy a strach. Rukou zamieril do vrecka na habite, kde očakával prútik. Chybyčka se vloudila. Pozrel na miesto, kde ešte stále hmatala jeho ruka. Žiadny prútik, žiadne vrecko, žiadny habit. Len oranžové plavky.

Znova ten skľučujúci pocit. Zahľadel sa na rozbesnené more, niečo sa blížilo. Bola tma, iba nejasne rozoznával obrysy. Nechcel tu byť. Túžil utiecť. Schovať sa niekam a vyjsť, keď bude po všetkom. Ron Weasley sa však neriadi rozumom, jemu rozkazuje srdce. A tak netušiac prečo, nemohol odísť. Nohy mal ako z kameňa. Cítil, že má zostať.

Zaostroval na more a snažil sa niečo zachytiť. Aspoň niečo. Spozoroval pohyb. Stále sa to približovalo. Bolo ich viac. Stáli pár metrov od neho, keď konečne rozoznal tie obludy. Knihy veľké ako dvere hlasno klepali zubiskami. Chystali sa na útok. Chceli ho obkolesiť a darilo sa im to. Čo zmohol sám proti presile? Proti obrovským, strašidelným, zjavne mäsožravým knihám? A bez prútika...

Vyzeralo to, že čo chvíľa zaútočia. To by sa mu stalo osudným. Nechcel na to čakať. Niečo sa však stalo. V okolí priam vibrovala mágia. Odprisahal by, že je to jeho vlastná mágia. Dych mal prudký a plytký. Adrenalín sa mu rozlial do žíl. Jeho srdce bilo zároveň s klapotom dažďových kvapiek. Krv v jeho tele zrýchlila svoj obeh. Vo vzduchu cítil zmenu. Nevedel akú. Nemal čas to zisťovať. Kruh okolo neho sa uzatváral. Rozbehol sa v snahe preraziť tú stenu z kníh, čo okolo neho vznikala.

Čakal náraz, ale nič sa nestalo. Prečo? Otočil sa a videl jednu knihu roztrhanú na kusy. Vedel, že to spravil on, nevedel ako. Ostatné knihy na nič nečakali, zaútočili. Bránil sa. Mal pocit, ako by ich trhal zubami. Nechápal to, ale v trhaní neustával. Takto skončila aj posledná kniha. Spokojne si vydýchol uvedomujúc si svoje víťazstvo. Bol to predčasný záver.

Blížil sa k nemu húf (skupina, roj, stádo, kŕdeľ,...) pavúkov. Úplne stuhol. Z týchto chlpatých potvor má odjakživa fóbiu. Tieto obludy mu siahali po kolená, boli čierne s bielymi hlavami. Zaútočili. Nemal, kam utiecť. Pustil sa do boja. Hoci mal väčšinu času zavreté oči, išlo to prekvapivo ľahko. Bojiskom lietali ostré oranžové tŕne. Nemal tušenie odkiaľ sa vzali. Triafali len protivníkov. Jeho nezasiahol ani jeden.

Boj sa skončil tak rýchlo, ako sa začal. Neostal nažive ani jeden pavúk. On sám zranený nebol. Znovu okolo seba cítil ten príval mágie. Za okamih dopadol bojom vyčerpaný na zem a zaspal pokojným spánkom.


Keby bol v tom čase v dome Weasleyovcov skrytý pozorovateľ možno by vošiel do Ronaldovej izby. Našiel by tam spať jej majiteľa. Spočiatku by videl na chlapcovej tvári úsmev. Ten by nahradilo prekvapenie a vzápätí strach. V jednom okamihu spokojnosť a v ďalšom panika. V nasledujúcej časti by pozorovateľ údivom otvoril ústa. Mohol by totiž vidieť spiaceho chlapca meniaceho sa na veľké zviera. Lenže v tej dobe celá rodina Weasleyovcov spala a žiadny skrytý pozorovateľ v ich dome nebol. Preto táto neočakávaná animágovská premena prešla bez povšimnutia.

Ráno sa Ron prebudí. Uvidí svoju prikrývku komplet dotrhanú. Na sen si nespomenie. Jediné, čo si bude na sto percent istý je, že miluje oranžovú farbu.


v v v v v


O ďalších pár kilometrov ďalej, mala tú noc nepríjemné sny i ďalšia osoba. Neustále sa prehadzovala z boka na bok. Keby sa tá osoba s blond vlasmi siahajúcimi pod plecia a aristokratickými črtami tváre videla, neverila by, že pozerá na seba. Nemôže robiť predsa niečo tak nedôstojné, ako je prevaľovanie sa v posteli. Je to nehodné vznešeného rodu Malfoyov.
Lucius Malfoy by sa počastoval dosť nelichotivými poznámkami. Našťastie sa v tú chvíľu nevidel a bol hlboko v ríši snov. Jeho myšlienky skákali jedna cez druhú. Nakoniec vyplávalo na povrch to, čo ho najviac znepokojovalo, trápilo a zároveň tešilo. Všetko to boli veľmi silné emócie. Zapríčinila ich utajovaná udalosť, ktorá sa stala pred pár týždňami. Išlo o návrat Temného pána, znovuzrodenie Toho-ktorého-netreba-menovať. Hoci sa to dalo očakávať, priveľmi to zasiahlo do jeho života. Mal svoje plány. Teraz ich musí od základov zmeniť.

Pred rokmi patril medzi najvernejších. Svoje postavenie musí obhájiť. Čím bude Pánovi bližšie, tým bude dôležitejší a bude mať väčšie práva. Je len jediná vec, ako sa Pánovi dostatočne zavďačiť. Harry Potter. Privediem mu to chlapčisko. Osobne sa za ním nedostanem, má lepšiu ochranku než minister kúziel. Ale Draco,...

Hmm, to by išlo. Určite mi s tým rád pomôže. Je to môj syn a pôjde v šľapajách svojho otca. Ešte je primladý, aby sa pridal k Pánovi. Raz príde aj jeho čas. Možno tak o dva roky, keď bude mať 17. Áno, áno, ale na túto úlohu sa hodí perfektne. Bude sledovať to namyslené chlapčisko a deptať ho na každom kroku.


Náhle sa prebudil. Nevedel, čo ho k tomu prinútilo. Sen si pamätal dokonale. Ráno si pohovorí s Dracom a pripraví ho na úlohu, ktorú mu vymyslel. Asi do toho zatiahne aj Severusa, bude potrebovať pomoc aj na vyšších miestach.


v v v v v


Severus Snape sedel vo svojom kabinete. Nespal. Riaditeľ ho požiadal o láskavosť. "Pche, láskavosť. Mám strážiť našu celebritu, slávneho Harryho Pottera," celú noc uvažoval, ako od neho môže Albus, také niečo chcieť. Neznáša Jamesa Pottera a neznáša jeho syna. Aký otec, taký syn. Samozrejme túto "veľkorysú" ponuku "zdvorilo" odmietol a radšej si vybral na zvyšok prázdnin dovolenku. Odcestuje. Inak by nemal pokoj. "Neznášam Potterovcov," zafrflal keď sa odoberal do svojich komnát.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Simple Simple | Web | 3. srpna 2008 v 22:00 | Reagovat

pekné to je:)

2 Vruon Vruon | Web | 3. srpna 2008 v 22:36 | Reagovat

Souhlasím se Simplem je to skvělé ale zatím nic moc neříkající hlavně ta poslední kapitolka byla tak nějak o ničem.

3 dadish dadish | 5. srpna 2008 v 11:03 | Reagovat

vsetko ma svoj cas  ;-)

a vdaka za komenty

4 Trili Trili | 13. srpna 2008 v 12:34 | Reagovat

Zatím se mi to líbí, ale počkám, až jak se to bude vyvíjet dál :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama