close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

prolog

24. července 2008 v 23:09 | dadish |  HarryPotter a úplná bezmoc?
Tento blog ani článok nevznikol za účelom zisku. Postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú patria J.K. Rowlingovej.
v v v v v


Sú traja

Každý bol iný...


Každý mal svoje sny
Každý mal svoje problémy
Každý mal svoj život


No mágia má vlastné plány...


Ich osudy sa stretli
Každý má svoju cestu, ale smer je rovnaký.

Ich cieľ je to, čo ich spája.


Harry Potter sa nikdy na prazdniny netešil, lebo znamenali čas strávený s Dursleyovcami. A on ich nemohol mať rád. Nie, že nemohol, skôr nechcel. Proste nechcel mať rád niekoho, kto nemal rád jeho. Toto bol presne ten prípad. Dursleyovci ho nemali radi. Dávno sa s tým zmieril.
Rodinu si nevyberieš, ale priateľov áno. Aj Harry si vybral priateľov- Rona a Hermionu. Sú to priatelia, ktorí ho podržali v najťažších chvíľach jeho života. Stáli pri ňom, keď to najviac potreboval. Samozrejme, že mali občas nezhody, no zatiaľ ich prekonali a to ich vzťah ešte viac upevnilo.
Na konci štvrtého ročníka bol Harry svedkom vraždy jedného spolužiaka, kamaráta a on sám unikol len tak-tak. Vraj mal šťastie. On si to nemyslel. "Šťastie? Aké šťastie?! Veď Cedric je mŕtvy, nijak som mu nemohol pomôcť. Nemohol som! Tak aké šťastie?"
Toto bol 30. deň prázdnin a Harry ich strávil s pocitom viny a zlyhania. Neustále si rozoberal to, čo sa stalo. Cez deň i v noci v snoch. Nemyslel na nič iné.
Tiché zaklopanie na okno. Ešte jedno. Ďalšie. A ďalšie. Sova, ktorá spôsobila toto klopanie, už bola viditeľne nervózna. Znovu zaklepala zobákom na okno. Toto konečne prebralo Harryho zo zamyslenia. Podišiel k oknu, otvoril ho a vpustil bielu sovu dnu. Ako stál pri okne, nahliadol von. Všimol si skupinku detí. Smiali sa. Znovu si spomenul na Cedrica. Ten sa tiež nedávno smial, ale už sa nebude. Nikdy viac.
Sova hľadela na svojho pána, no ten si ju nevšímal, bol ponorený do svojich myšlienok. "Dosť!" Pomyslela si sova a spravila rýchly nálet na toho nevšímavca. Ten sa úplne vyľakal a sovu z otočky zrazil k zemi. V momente si uvedomil, čo spravil a sovu zodvihol na stôl. Zdalo sa mu, že nie je zranená, ale pre istotu ju prehliadol. Bola v poriadku. "Prepáč, Hedviga," ospravedlnil sa jej a pomyslel si, že ju skoro zabil. Tak ako Cedrica. "Tak už dosť," zakričal. Spomenul si však, že je v dome strýka Vernona a radšej sa ukľudnil, "s týmto musím prestať. Ja som ho nezabil. To nie ja, to ON- Voldemort. Ale mňa nezabil, ja žijem." Povzdychol si, "Ja som mal šťastie." Sova naňho súhlasne zahúkala, on sa na ňu usmial a pohladkal ju. "Naozaj prepáč. Priniesla si mi niečo?" Sova mu otrčila nohu, na ktorej mala priviazaných zopár obálok. Harry ich odviazal a poďakoval jej: "Vďaka, teraz nikam neleť. Hneď im odpíšem, ale zanes im to až v noci. Vieš, že cez deň by si tu nemala lietať. Dursleyovci z toho šalejú." Vták zahúkal ako znak, že rozumie a vletel do svojej klietky. Sadol si na bidielko a zaspal prv než sa chlapec pustil do čítania.

Len, čo pozrel na prvý pergamen, spoznal, kto mu píše. Bolo to od Rona. Ryšavý chlapec mu písal každý týždeň. List vždy začínal výsledkami metlobalu a novinkami za sveta tohto športu. Ak však nevyhralo Ronove najobľúbenejšie družstvo, Kudlyovské kanóny, Ron sa tejto téme vyhol. Nasledoval popis žartíkov Freda a Georga, Ronových bratov, dvojičiek. No ak sa stalo, že on sám bol nechtiac ich pokusným králikom, vynechal aj túto tému. Rovnako ako dnes. Takže ten list znel:
Čau Harry, ja sa mám celkom fajn. A čo ty?
PS : Pozdravuje ťa Ginny, mamka, tatko, Fred a George a aj Bill- bol nás tento týždeň kuknúť.
S pozdravom RON.

Harry sa pousmial. Vďaka Ronovej početnej rodine je PS dlhšie než zvyšok listu. Vytiahol čistý pergamen, namočil brko do kalamára a písal:

Čau Ron,
Ja sa mám tiež fajn. Dursleyovci moc neotravujú. Ako dopadol posledný zápas KK? Všetkých odo mňa pozdravuj,
Harry.

Musel ho trochu podpichnúť s tým zápasom. Vlastne nemusel, ale keď... Očakával, že ho Ron pozve k nim na prázdniny. Doteraz ho pozvali každý rok, no tentoraz nič.

Druhý list bol od Hermiony. Zo začiatku bola smutná z rozchodu s Viktorom Krumom. Ak raz bude mať Viktor svoju kartičku v čokoládových žabkách, určite na nej bude spomenuté, že bol účastníkom Trojčarodejníckeho turnaja. Rovnako, že hral na poste chytača za Bulharsko na majstrovstvách v metlobale proti Írom. Hoci Bulhari prehrali, Krum bol ten, ktorý chytil Zlatú strelu.

Hermiona písala Harrymu každý deň a postupne smútok z jej listov vyprchal. Nahradili ho letné zážitky z dovolenky, z kúpalísk a návštevy rôznych pamiatok- o tých sa naozaj dokázala rozpísať. Ďalej list pokračoval stručnými správami z čarodejníckeho i muklovského sveta. Ak to bolo potrebné, tak tie informácie neboli stručné. Podľa Hermiony to bolo vždy potrebné. Harry by prijal stručnejšiu verziu, no nikdy si na to ani slovkom nesťažoval. Mal rád Hermioninu zanietenosť. Mal rád Hermionu. A mal samozrejme rád aj Rona. Sú to jeho priatelia. Obaja. Obaja sú jeho priatelia.

Hermiona ako PS dodala, že sa o 3 týždne stretnú u Rona, a že sa už na to veľmi teší. Chlapca, ktorý to čítal, to zmiatlo, veď ho doteraz nepozvali. Nasledoval už iba podpis: S láskou Hermiona. A to poplietlo čitateľovi hlavu ešte viac. Vybral si ďalší čistý pergamen a zamyslel sa, čo odpíše. Predsa len, je rozdiel písať Ronovi alebo Hermione. Napísať ryšavému kamarátovi je jednoduché, ale napísať nadmieru inteligentnej kráske, kamarátke...

Začal písať a bol prekvapený ako mu tu ide ľahko. Keď list dokončil, znovu si ho prečítal - bol dosť dlhý a v rámci možnosti aj zaujímavý. Pisateľ bol spokojný. Už len podpis: S lásko... " S láskou? Mám jej napísať S láskou? Asi radšej nie," uvažoval a prečiarkol to. "Ale aj ona mi napísala, že s láskou. Keď mohla ona, môžem aj ja." Lenže už to mal prečiarknuté. Čo teraz? To by nevyzeralo dobre a ktovie, čo by si o tom pomyslela. Prepísal list na nový pergamen, skontroloval to a znovu sa zamyslel nad podpisom. Možno by si s tým toľko nelámal hlavu, keby vedel, že i ona s tým mala problémy. A možno by ho to kvôli tomu trápilo ešte viac. On netušiac to, dopísal na záver: S láskou Harry.

Harry si bol vedomý toho, že premrhal už polovicu prázdnin, kedy sa len utápal v sebaľútosti. " Je na čase zmeniť prístup!" Pomyslel si. Prečítal si aj ostatné listy, ktoré už dlhší čas ležali na stole v jeho izbe. Jeden bol od Hagrida, jeho prvého priateľa, a druhý od Siriusa Blacka. Ten by mal na kartičke z čokoládových žabiek zrejme uvedené: Odsúdený do Azkabanu. Po 12-tich rokoch sa mu ako prvému (dúfajme, aj poslednému) v histórii odtiaľ podarilo ujsť. Pochádza zo slávnej, starobylej a vznešenej rodiny Blackov...- NIE, to by tam nebolo, o to by sa postaral osobne(keby mohol). Radšej by to nahradil titulom: Krstný otec Harryho Pottera. Pravdou zostáva, že na tých kartičkách nie je a ani nebude, aspoň kým ho nezbavia obvinení.

Čiernovlasí chlapec Hagridovi odpísal. Pozrel von oknom a zistil, že už je tma. Ani si neuvedomil, kedy zapol svetlo. Hedviga ešte stále spala. (To je sova, však? Cez deň lieta a v noci spí.) Harry ju nechcel budiť. Bol jej vďačný, že ho konečne niečo vytrhlo z letargie- mal na mysli ten jej "útok". Priatelia mu síce písali aj doteraz a vďaka ich listom sa jeho pocity nezhoršovali, ale ani nezlepšovali. Ešteže má Hedvigu.

Pozrel na hodinky. Bola polnoc. Zapálil si sviečku. Chvíľu hľadel na jej plameň a sfúkol ho. "Všetko najlepšie Harry," zaželal si.

Zajtra (dnes) sa pôjde ukázať Dursleyovcom, aby mu zadali nejakú prácu. Potrebuje niečo robiť, musí zahnať zlé myšlienky. Začne aj s úlohami do školy, inokedy by ich mal dávno hotové.

Rozhodol sa, že zvyšný čas využije nejako užitočne. Síce o tom nevedel, ale týmto prístupom si zariadil, že ho čaká tá lepšia polovica prázdnin.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ohodnoť článok:

+ 60% (21)
- 8.6% (3)
o 17.1% (6)
klik 14.3% (5)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama